Židovské dedičstvo v obciach pri Hornáde

Prví Židia prišli na na územie Slovenska s Rimanmi v 1.storočí. Židovskí obchodníci okolo 10-11.storočia. Prvá židovská obec bola založená v Bratislave koncom 13.storočia. Usídľovanie a migrácia v 17-18.storočí mali rozhodujúci vplyv na rozvoj židovských komunít. Židia sa usádzali v blízkosti hraníc štátov, z ktorých prišli a udržiavali čulé rodinné, náboženské a obchodné kontakty s krajinami, oblasťami z ktorých na Slovensko prišli: Česko, Nemecko, Rakúsko, Halíč, Bukovina, Uhorsko. Židia sa nemohli usádzať v slobodných kráľovských mestách, banských mestách. Jozef II. tento zákaz zrušil v roku 1781, ale prijatie a uvedenie do praxe prišlo až v roku 1840. Asi polovica slobodných kráľovských miest vrátane mesta Košice bránila usádzaniu Židov v mestách. Až po prijatí zákona XXIX v roku 1840 sa mohli Židia začať usádzať v mestách s výnimkou banských miest, tento zákon umožňoval voľný výkon remesiel a obchodu ako aj zakladanie fabrík. V Košiciach obchodné grémium i rada mesta napriek tomuto zákonu ešte bráni usádzaniu Židov v meste. Prví Židia sa v meste Košice natrvalo usádzajú až v júni 1841. Početné židovské komunity sa nachádzali v obciach Ždaňa, Čaňa, Seňa, Rozhanovce a tie menšie a malé v Trstenom pri Hornáde, Bohdanovciach, Milhosti, Krásnej nad Hornádom, Kysaku, Veľkej Lodine, Obišovciach, Margecanoch.

V roku 1828 vzniká v Ždani Židovská náboženská obec spadajúca pod rabinát v Rozhanovciach. Obec vlastnila cintorín, mikve, cheder a modlitebňu. Pôsobí tu spolok Chevra Kadiša. Jozef Lang dal opraviť starý most cez Hornád. Inžinier Oskar Lang naprojektoval nový oceľový most cez rieku Hornád. Okolo roku 1860 bola v Ždani postavená synagóga. V roku 1884 sa židovská matrika a rabinát sťahujú z Rozhanoviec do Ždane. A spadali pod nich Židia z 15 okolitých obcí. Prvými známy rabín bol Jicchak Kohn a Jozef Kohn, JIchcak založil v Ždani školu Talmud Tóra a príležitostne otvoril aj jeshivu. Zo všetkých pamiatok sa v Ždani ako aj v iných obciach zachoval len cintorín.